V cirkuse

Autor: Marta Galbáčová | 20.6.2014 o 10:53 | Karma článku: 4,65 | Prečítané:  645x

Prišiel cirkus. Na voľnom priestranstve vyrástlo  obrovské šapito a v mysli mi ožili spomienky na detstvo, na nekonečnú radosť a túžbu nahliadnuť do jeho tajov.  Už som stará mama, a tak prijímam túto novinu očami mojich troch malých vnúčat. Tie reagujú odlišne. Kým Alexko s nadšením komentuje každý reklamný plagát, Laura o cirkuse nechce ani počuť. Vlani sa totiž naľakala klauna. Pre  najmladšiu  Lindu je však tento fenomén novinkou.

A tak sa ešte v ten podvečer aj s malým, lebo s dievčatami sa rozhodla ísť do cirkusu ich mama cez víkend,  vyberáme na premiérové predstavenie. Hneď prvé číslo patrí šelmám. Pozorujem malého Alexa. Oči naplnené údivom má zabodnuté do predvádzanej atrakcie a  z misky s pukancami, ktorú zviera v rúčke, akosi prirýchlo ubúda.

Tigre a levice na povel preskakujú prekážky,  občas strašidelne zarevú.... a prichádza  zlatý klinec vystúpenia. Odvážny krotiteľ si pred zrakmi divákov  vloží  hlavu do tlamy obrovskej levice.  Obecenstvo prestáva dýchať, hudba, ktorá celú situáciu podfarbuje, naberá na intenzite, kým bicie nástroje celé napätie nevygradujú do mrazivého ticha, ktoré preruší až víťazný koniec a hrdina sa celý a bez ujmy na zdraví ukláňa.  Vydýchnem si; krotiteľ, našťastie, o hlavu neprišiel, ale  zmiešané pocity, ktoré ma od začiatku sprevádzajú, ma  akosi nechcú opustiť.

Nasledujú vystúpenia, ktoré si získavajú aj môj obdiv. Šikovní akrobati,  prezentujúci svoje majstrovstvo vo výškach, dokonca bez istenia, žnú obrovský potlesk. Sympatický klaun a teta „klaunka“, ktorú malý Alex nazval  sestrou - teda doteraz  neviem prečo, a neviem, či mal na mysli sestru klaunovu  alebo zdravotnú -   vystrájajú a zabávajú najmä deti. Sú úžasní.   

Bodku za  zaujímavým dňom dáva môj malý vnúčik  doma pred spaním. „A nebude sa mi snívať, že som krotiteľ?  Bojím sa, aby mi lev neodhryzol hlavu.“  

Cez víkend sa plní želanie aj našej najmladšej Lindušky. Je to veselé, odvážne a  nesmierne zvedavé dievčatko. Spolu so svojou mamou ide prvý raz do cirkusu. Z klaunov je nadšená a zdá sa, že táto nová skúsenosť   ju naplní radostným zážitkom...,  až kým neprídu zvieratká so svojím krotiteľom, ktorý plieska bičom. Vtedy sa malá Linda srdcervúco rozplače.  „Prečo ten ujo bije zvieratká?“  A je po príjemnom zážitku. 

Spomínam si na našu vlaňajšiu návštevu v cirkuse. Tiež sme riešili túto dilemu a manžel musel vnukovi dlho vysvetľovať, že krotiteľ plieska bičom len vo vzduchu a  zvieratká nebije.

A tak sa moje zmiešané pocity z produkcie šeliem len znásobujú. V mysli  sa mi prelínajú fragmenty ich bravúrnych vystúpení v cirkuse so zábermi z dokumentárnych filmov o ich živote  v divočine,  ktorý je úplne iný.   Je mi ich ľúto. Nie tých v prírode, ale týchto tu, ktorým obecenstvo tak nadšene tlieska, aj keď viem, že ony by v tej divočine už teraz asi ťažko prežili.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.


Už ste čítali?