Smetiari

Autor: Marta Galbáčová | 24.11.2012 o 13:11 | (upravené 24.11.2012 o 13:21) Karma článku: 16,14 | Prečítané:  896x

Sedím v kresle a pozorujem môjho malého vnúčika.  V poslednom období  tento trojročný chlapčiačik neustále niekam lezie a skáče. Aj teraz. Vylezie na stoličku a zoskočí. Opäť vylezie a hop na koberec...  Zrazu vystrie rúčku do výšky,   postaví sa na špičky a  zvolá: "Taaakéto veľké je smetiarske auto!  A  takto skáču smetiari!" Zoskočí zo stoličky.

Pousmejem sa a spomeniem si na prázdniny.  Každú stredu, ešte v pyžamku, malý Alex už od rána stál v okne a očakával príchod smetiarskeho auta.  Od okna sa nevzdialil, kým neprišli a neodišli.  Aj teraz sa zjavne vynorili v jeho spomienkach a napodobňuje ich.  Zoskočí, chvíľu pobehne... presne ako ozajstní smetiari. 

„Babi, smetiari sa zle učili?"  zrazu zastane predo mnou s otázkou, ktorá ma prekvapí.

„No, ja neviem,"  odvetím premýšľajúc, odkiaľ sa v jeho malej hlavičke takáto úvaha nabrala.

„Ale oni sa zle učili. Ty to nevieš?" uprie na mňa svoje nežné očká plné prekvapenia.

„A prečo si to myslíš?" 

„Lebo idú na špinavom aute,"  vysvetľuje  s plnou  vážnosťou.   O chvíľočku mu však v očkách zažiaria iskričky. „Ale ja sa budem dobre učiť!"  vyhlási  odhodlane.

„To je dobre," poteším sa.

Skôr však, ako sa pustím do vysvetľovania, že  každá práca šľachtí človeka, ma predbehne: „A budem dobrým smetiarom. "

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.


Už ste čítali?