Snívajte s nami

Autor: Marta Galbáčová | 31.7.2012 o 1:39 | (upravené 31.7.2012 o 1:48) Karma článku: 25,09 | Prečítané:  3612x

Písal sa rok 2001 a s manželom sme  sa  rozhodli využiť septembrové zájazdové zľavy  do Grécka.  Zo samotnej  dovolenky mi v pamäti zostali síce len fragmenty, jedna udalosť, alebo nazvime to skôr skúsenosť,  však nie a nie  vyblednúť. Naopak.   Čim viac roky pribúdajú, tým viac na ňu myslím a  hovorím si:  Snívajte s nami!

Presné miesto si už nepamätám, viem len, že to bolo na Kréte.  V mysli sa mi vynára  nejasný obraz nekonečného,  slnkom zaliateho chodníka,  lemovaného nízkymi olivovníkmi, ktorý viedol až k moru.  Bývali sme   v staršom apartmáne.   Typická  grécka stavba z kameňa -  malé okná, tmavé izby, strohý nábytok.  

Spomienky na ubytovanie , pláž či more sa už však dávno  ponorili do zabudnutia.  Len jedna jediná  pretrváva:  tóny Haydnovho Violončelového koncertu,  vychádzajúce zo susedného bytu.   Violončelo  je môj obľúbený hudobný nástroj,  lebo  dokáže aj sólovo preniknúť  až do najväčšej hĺbky srdca.  Zvedavosť a túžba dotknúť sa jeho tónov ma nútila nechať poodchýlené  dvere v nádeji, že hráča  zahliadnem.  

Asi na tretí deň sa to konečne podarilo. Dokorán otvorené okno  na susednom byte nám poskytlo pohľad na  staršieho muža, hrajúceho  svoj koncert.  Pohrúžený do skladby nás postrehol až po dlhšej chvíli.  Usmial sa. Trochu zahanbene sme sa usmiali aj my a nesmelo sme mu zatlieskali.   Po nemecky sme sa predstavili a pochválili hru. Vo dverách sa objavila  staršia pani, ktorá nás pozvala ďalej.  V kuchynke rozvoniavalo jedlo a z každého kúta vyžarovala atmosféra harmonického a ničím nerušeného pokoja. 

Nie, neboli to domáci,  ako sme sa domnievali. Naši susedia boli Švédi.  Bežní turisti, ktorí na ostrove dovolenkovali už štvrtý mesiac.  Švédski dôchodcovia, ktorí už siedmy rok pravidelne navštevovali to isté miesto,  ten istý apartmán,   aby aspoň  polovicu  každého roka, čo sú na zaslúženom odpočinku , čerpali  pre nich tak vzácnu slnečnú energiu.   Žiadni boháči, ba dokonca ani profesionálny hudobník.  On - bývalý učiteľ, ona úradníčka. 

Zvyšných niekoľko večerov sme trávili dlhými rozhovormi o hudbe a o živote.  Sedeli sme na spoločnej terase, vdychovali svieži morský vzduch a počúvali príbehy zo života švédskych manželov – dôchodcov.  V duchu som ich porovnávala s ich slovenskými rovesníkmi a bolo mi smutno.  

Vtedy som  v kútiku duše dúfala,  že  raz nadíde čas, keď si aj  naša stredná vrstva bude môcť dovoliť  prežívať roky svojho dôchodku podobne . Demokracia už bola v plnom prúde a vidina lepšej budúcnosti, ktorú nám  pred každými voľbami  sľubovali,  nadobúdala  v pohľade na našich  švédskych priateľov  konkrétnu podobu.   Už len vydržať.  

Odvtedy ubehlo jedenásť rokov.  Vtedy som sa nádejala,  teraz si hovorím:  Snívajte s nami.  Alebo sa mýlim?   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.


Už ste čítali?