Stará koza

Autor: Marta Galbáčová | 18.1.2014 o 17:49 | (upravené 18.1.2014 o 18:05) Karma článku: 11,77 | Prečítané:  941x

Každá návšteva našich troch vnúčat nás napĺňa neopísateľnou radosťou a poznaním. Každý z nich je jedinečná osobnosť. To, že sú rozdielni, vidieť aj pri ich ukladaní na popoludňajší odpočinok. Dvojročná Linduška zaspinká bez problémov. Laura a Alex majú štyri. Kým si Laura „prečíta“ niekoľko knižiek a zaspí, uspávanie Alexka je jedna malá, ale milá "tortúra".

Už od jeho najútlejšieho detstva sa ani jedno uspávanie nezaobíde bez vyrozprávania rozprávok, samozrejme, v ním presne stanovenom poradí. Janka a Marienku s ježibabou strieda Červená čiapočka a zlý vlk, nasleduje Rozprávka o kozliatkach, po nich príbeh o koníkovi, a keď sa mu ešte nepodarí zaspať, zaspievam mu uspávanku , ktorá postupne prejde do ospalého brumenda, až kým sa malý Alexko, a niekedy aj ja, neponorí(me) do snov.

Dnes, keď je už väčší, sa k požiadavke dodržania poradia pridala aj podmienka čo najpresnejšej interpretácie. A tak ježibaba, stojaca na prahu perníkovej chalúpky, má na jednom pleci mačku a na druhom kocúra, kozička-mamička, ešte skôr, ako odíde do obchodu kúpiť mliečko, nesmie zabudnúť svoje kozliatka upozorniť na zlého vlka... Všimla som si, že Alexko je voči postavičkám, ktoré ho rozprávkovým svetom sprevádzajú, kritický. Nedávno som do záveru príbehu o Jankovi a Marienke pridala jedno slovo: „...a Janko s Marienkou chytili lopatu a šup milú ježibabu do pece.“

"Nie je milá,“ opravil ma môj malý, ktorému sa tento mnou pridaný prívlastok zjavne nepozdával.

Vysvetlila som mu, že to sa tak len hovorí. Odvtedy na milú ježibabu nesmie zabudnúť ani druhý interpret rozprávok - dedo.

Pri včerajšom uspávaní išlo všetko ako po masle. Hovorila som už v poradí tretiu rozprávku, ktorú sprevádzalo pokojné odfukovanie môjho anjelika, prezrádzajúce, že usína.

„ ... a keď sa mamička kozička vrátila z obchodu,...“

„Stará koza!“ ozval sa zrazu môj malý chlapček.

Zostala som ticho, neschopná slova. Po prvotnom prekvapení a pohľade na malého, z čoho bolo jasné, že sladko spí, ma pochytil záchvat smiechu. Potichu som vyšla z izby.

„To má odo mňa. Ja mu rozprávam o starej koze a kozliatkach,“ so šibalským úsmevom a s otázkou v očiach – a ako to má byť? - sa priznal môj muž.

A tak som zistila, že zmeny do interpretovania rozprávok vnášame obaja. Obaja sa ich snažíme vyrozprávať tak, ako nám ich kedysi rozprávali naši starí rodičia. Alebo nie? Ktovie?! Možno sme si ich pretvorili sami. Podstatné je, že tie staré dobré rozprávky sa ešte rozprávajú. A možno ich budú rozprávať aj naši vnuci svojim vnukom, a to, či to bude mamička kozička, či stará koza, až tak podstatné nie je.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?