Keď sa dedia sny

Autor: Marta Galbáčová | 27.3.2013 o 17:25 | Karma článku: 18,45 | Prečítané:  308x

Spomínala na chvíle detstva, keď si  v starkinej kuchyni rozložila svoju prvú triedu. Bolo v nej presne štyridsaťštyri žiakov – malých voskových bábik, rôznych farieb, sediacich v laviciach z papiera. Ešte dosiaľ si pamätá ich mená. Už vtedy  snívala svoj sen – stať sa učiteľkou.

Už viac ako dve desaťročia  si  do kolónky zamestnanie píše – učiteľka. Voskových žiakov nahradili stovky skutočných detí, mladých ľudí.

Ako básnik povedal: „Čas letí ako vtáci nedozierni ...“ Zvláštne! V poslednom čase akoby priam uháňal!  Ani sa nestačí diviť, ako sa všetko rýchlo mení, aj keď  nie vždy k lepšiemu. Dnes už málokto túži po učiteľskom povolaní.  Dôvodov je neúrekom a mnohé, žiaľ,  sú opodstatnené. Často sa jej známi pýtajú, či by sa pre učiteľské povolanie rozhodla aj dnes.

Nevie.

            Po mnohých rokoch už vníma toto povolanie z rôznych hľadísk a v mysli  sa jej vynárajú slová modlitby, ktorú raz dávno, už si ani nepamätá od koho, dostala mejlom. 

Pane, daj , aby každé sklamanie z mojej duše rýchlo vypŕchlo. Nech ma nikdy nebolí, že zostávam možno nepochopená. Nech ma nezarmúti, keď zabudnú na mňa tí, ktorých som učila.

A dovoľ, prosím, aby som aspoň jednému z týchto detí dokázala vštepiť do srdca  posolstvo lásky a múdrosti, zanechávajúc ju tu pre Teba, keď už moje ústa nebudú vedieť viac hovoriť.

Naplň ma jednoduchosťou a ochraňuj ma od pochybností.  Daruj mi silu zabudnúť na vlastné bolesti a zranenia, keď ráno otváram dvere mojej triedy. Nech moje starosti nikdy nie sú pred starosťami iných, ktorí ma čakajú a potrebujú radu či pomoc.“

 

P.S.         

V jednom meste, ktoré sa volá  Levice, žila raz jedna múdra a láskavá babička. Bola to tá najlepšia a najstarostlivejšia babička na svete a tak, ako každý človek, aj  ona snívala svoj sen. Chcela sa stať učiteľkou.  Veľmi skoro však osirela  a neľahká životná púť jej  túto túžbu  neumožnila zrealizovať.

Neskôr sa vydala, mala deti,  vnukov...  Jedna z jej vnučiek,  o ktorú sa odmalička starala, ju  veľmi milovala. Babička jej rozprávala o svojom nesplnenom sne a veľmi sa potešila, keď si raz toto dievčatko rozložilo v kuchyni  školu.  Babička varila,  vypekala a popritom sledovala svoju malú vnučku, ako zanietene učí  bábiky  a ďalej   sníva  jej sen.     

Čas však plynul a vnučke sa ten sen splnil.  A  možno  sa dedia aj sny,  lebo tá vnučka má dcéry a jedna z nich ten sen začala snívať tiež. Už aj ona je učiteľkou.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?