Lesk a bieda

Autor: Marta Galbáčová | 31.8.2012 o 8:08 | (upravené 31.8.2012 o 13:10) Karma článku: 28,29 | Prečítané:  6757x

So záujmom si tu na blogu prečítam väčšinu článkov. Aj včera. Čítala som o lesku „zrazuzbohatlíkov" a „biede", ktorá sa pod jeho povrchom ukrýva, o hoteloch, kasínach, luxusných limuzínach ... Iným slovom, čím viacej svetla na všetko dopadalo,  tým menej bolo lesku.   A  spomenula som si na včerajší podvečer, keď sme na zmrzline, na ktorú nás aj s manželom  nahovoril  vnúčik,   stretli  pani Hanu.

„Poďte, prisadnite si  na chvíľu k nám,"  pozývala nás, „mám tu deti."

Deti? Nechápavo som sa pýtala sama seba, lebo moje vedomosti o pani Hane boli asi také, že má len jedného dospelého syna, a o vnukoch som tiež nevedela.  Pozrela som sa  smerom, kde ukazovala. Pri stole  sedeli dve dievčatá   vo veku asi štrnásť a desať rokov, a  päťročný chlapček. Poslušne čakali na zmrzlinovú nádielku, ktorú im pani Hana na tácni prinášala.  Prisadli sme si teda k veľkému stolu.  „To sú vaše deti?"

„Nie," odvetila. „Veď viete! To sú tie, čo si ich brávam z detského domova." Nevedela som. Tvárila som sa však, že aha! už viem. Nechcela som ju uraziť.  „Aj teraz som si ich aspoň na niekoľko dní zobrala, lebo, veď viete,  leto  ubehne  a nech si ešte posledné prázdninové dni užijú..., "  vysvetľovala pani Hana a dodala, že malý by sa chcel pohojdať na hojdačke.   

Tak sme sa  svorne premiestnili  do inej záhradnej  reštaurácie, kde bola hojdačka i šmýkačka, ktorú má  rád aj náš  vnuk,  a objednali sme si po jednej malej kofole.  Nepostrehli sme, že  najstaršie z detí čašníčke nadiktovalo pre seba a pre svojich dvoch súrodencov len jednu. Vraj im to stačí. Našu nepozornosť sme, samozrejme, hneď napravili a  nabádali sme ich, aby si objednali, na čo len majú chuť. Slušne  poďakovali, ale okrem kofoly nechceli nič. Dievčatá sa neskôr pobrali na toaletu, môj muž zobral malého na šmýkačku a ostali sme s pani Hanou samy. Vtedy som sa už odvážila spýtať a ona začala rozprávať.

Osud detí mi takmer vyrazil dych. Pred niekoľkými rokmi ich odobrali  rodičom, ktorí sa o ne nedokázali postarať. Matka ťažko ochorela a otec, ktorý situáciu nezvládol,  začal piť. A tak sa deti  ocitli v detskom domove. Krátko nato obaja rodičia umreli.  Tak to bola silná káva aj pre mňa.

Vtom chlapček, ktorý sa medzitým hral  s inými deťmi,  pribehol. Hľadal sestry.  Povedali sme mu, že sa hneď  vrátia. Čakal na ne, a keď sa objavili,  vrhol sa staršej okolo krku, akoby ju už dlho nevidel. Chvíľu jej posedel na kolenách,  a  keď už nadobudol istotu, že sestra  nikam nepôjde, šiel sa znovu hrať. 

Pri pohľade na ani nie štrnásťročné dievčatko, ktoré bolo zrejme pod vplyvom prežitých okolností ešte veľmi zneistené,  som si uvedomila,  že pre ňu sa už detstvo  skončilo.  Jej mladší súrodenci pôsobili relatívne šťastne, v jej očiach však iskrička radosti vyhasla.   Aj keď sú zjavne obklopené starostlivými vychovávateľkami a  aj pani Hanou, pre mladších súrodencov sa stala oporou práve ona.  Stala sa niekým, koho prítomnosť  dodáva istotu a ponúka objatie. 

Nestihla som sa dozvedieť viac.  Dievčatá sa vrátili a nechcela som jatriť ich rany.  Neviem, či majú aj iných súrodencov, nejakú rodinu... Viem však, že majú jeden druhého a pani Hanu, a sú ...asi šťastné. 

Vonku bolo príjemne a nikomu sa nechcelo domov. Ale mesiac  osvetlil oblohu, aby nám dal jasne najavo, že augustové dni sa už skracujú.

Pani Hana deťom prisľúbila, že sa po ceste ešte zastavia v supermarkete, a niečo im kúpi.  Chlapček si želal lízanku a mladšie dievčatko - hrozno. Najstaršie nič.  Možno len šťastné detstvo aspoň pre svojich mladších súrodencov a to v supermarkete nepredávajú.  Neviem veľa o týchto deťoch. Mala som možnosť pobudnúť s nimi len  dve hodiny.  Napriek tomu ma  z biedy, ktorú im ich doterajší osud   pridelil,  ožiaril  lúč.  Lúč lásky, skromnosti a spolupatričnosti, ktorý sa v tom jasnom mesačnom svite tak krásne leskol.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?