Dnešné mladé mamy

Autor: Marta Galbáčová | 20.8.2012 o 21:19 | (upravené 20.8.2012 o 21:35) Karma článku: 12,92 | Prečítané:  1645x

„Mami, mohla by si prísť na nejaké dve hodinky k deťom?“  vysypala moja dcéra do telefónu. „Vieš, máme dnes výročie a chceli by sme ísť niekam na obed.“  „Jasné, prídem,“  odpovedala som. Uvedomila som si, aké je to pre mladú ženu, ktorá je už viac ako tri roky doma s dvomi malými deťmi na materskej, vzácne. Na sporáku  už čakal uvarený chutný obed, na lístočku napísané komu a kedy presne čo dať ... Typická moja dcéra. Všetko musí byť tip-top.

A tak sme sa hrali, kreslili, spievali, čítali, a keď nastal čas obeda, išlo sa jesť. Trojročná Laura jedla pekne sama. Desaťmesačná Linda,  ktorú sme ešte donedávna považovali za zázračne  dobré dieťa, ktoré všetko spapá, spinká, usmieva sa  a sama sa zahrá, sa rozhodla, že už je čas vyviesť nás z omylu. Povedala si, že sa musí zreteľnejšie zviditeľňovať,  a tak sa rozhodla vyjadrovať svoj názor vždy, všade a za každých okolností. Jazýček sa jej rozviazal a  nemienil si dať pauzu ani počas obeda. Takže nedokážem presne odhadnúť, v akom pomere sa  chutný obed ocitol v Lindinom brušku a na okolitom zariadení.

A vďaka jej  neúnavnému  ble-ble-ble...  som sa v spomienkach preniesla takmer  o tri desaťročia dozadu, keď moja druhorodená dcéra, Lindina mama, predvádzala svoje divadlo navlas rovnako.  A pomyslela som si, že jablko nepadá ďaleko od stromu.  

V mysli sa mi vynorila  typická paneláková  plechová kuchynská linka, na ktorej sa ako vojaci v rade  vynímali prázdne škatule od detskej kaše, vtedy nesocialistického výrobcu, ktorá mojej dcére tak veľmi chutila.  Musím dodať, že išlo o podpultový a nesmierne ťažko dosiahnuteľný tovar. Ak ho niekde náhodou mali, bolo treba preň  vystáť obrovský rad, prípadne sa zaliečať predavačke,  aby sa vám aspoň jedna ušla. A to ešte nehovorím o cene.  Stať sa v tej dobe vlastníkom kvalitnej nesocialistickej  kaše, sa rovnalo pocitu získania medaily.  A ktože by po tom netúžil?   Výber detských potravín bol  obmedzený,  a tak sa v mojej špajzi kopili aspoň doma spracované kompóty, pretlaky, výživy...  Čestné miesto na vrchu skriniek však mali prázdne škatule spomínanej nedostatkovej kaše,   ktoré demonštrovali, že sa nám tento vzácny tovar predsa len  podarilo zohnať.   Rôzne: banánové, jahodové, čokoládové... svojou farebnosťou krášlili nielen moju kuchyňu, ale najmä šedú dobu  predchádzajúceho režimu.

Aké smiešne mi  toto všetko dnes pripadalo. Navrátiac svoje myšlienky do súčasnosti, som sa rozhliadla po dcérinej kuchyni. Žiaden podpultový tovar sa nikde nenachádzal. Voľne dostupné kvalitné detské kaše, zabalené v pútavých obaloch, boli nenápadne uložené v uzavretej skrinke.

Ale predsa. Pohľad mi zaletel na otvorenú policu. Na nej sa hrdo vynímali ovocné výživy, ktoré moja dcéra starostlivo pripravila z tohtoročnej úrody zo svokrovej záhrady.

Darmo je.  Dnešné mamy sú také isté, aké sme boli my. Aj ony chcú pre svoje deti len to najlepšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?