Učiteľské reflexie

Autor: Marta Galbáčová | 15.8.2012 o 16:50 | (upravené 15.8.2012 o 19:19) Karma článku: 14,78 | Prečítané:  947x

Posledné roky zasiahli spoločnosť nejednou ranou. Kríza, zmena vlád a názorov, rôzne kauzy... sa podpísali aj pod osud nášho školstva. Myslím si však, že máločo zaznamenalo taký prepad, ako spoločenský status učiteľa. Na jednej strane je to pochopiteľné. Hodnoty, ktorým sa naša spoločnosť rozhodla „klaňať", sa s jeho poslaním akosi nesnúbia. Dnes si vás málokto bude vážiť preto, že chcete učiť k láske a úcte k múdrosti. Dnes sa empatia či zmysel pre spravodlivosť akosi vytrácajú. Občas sa mi zdá, akoby sme sa my učitelia snažili zakričať do povedomia verejnosti, aby vnímala naše skutočné poslanie a našu často veľmi ťažkú úlohu. Píšeme o sebe, píšu o nás tí, čo nám fandia ...  

Môj názor je však taký, že spoločnosť vie, aké je učiteľské povolanie náročné a koľko ďalších činností , ktoré s jeho náplňou priamo nesúvisia, zahŕňa. Problém je v tom, že toto všetko sa od učiteľa očakáva ako samozrejmosť. A nielen to. Od učiteľa sa očakáva, aby za to nič neočakával.

V školstve sa často skloňuje slovo motivácia, ktorá má vo výchovno-vzdelávacom procese nezastupiteľnú úlohu. Zabúda sa však na to, že motiváciu potrebuje aj učiteľ. A ten ju, žiaľ, väčšinou nemá žiadnu. A to nemám na mysli len finančnú stránku. Uznanie a úcta sa už dávno nenosia. A to demotivuje asi najviac.

Reforma

Pred niekoľkými rokmi sa naštartovala školská reforma. Vychádzajúc z vlastných skúseností som nadobudla dojem, že v predmete, ktorý vyučujem, sa reforma konala pre reformu, a jej ciele sa často nejasne formovali až počas jej chodu. Odniesol si to, samozrejme, učiteľ, ktorý musel urobiť zadosť novým a často chaotickým pravidlám, a zároveň čo najlepšie viesť svojich zverencov za novým poznaním.

Niekedy som nadobúdala dojem, že sa reformy diali „o nás bez nás". Tak ako vysokoškolský praktik nemôže relevantne obsiahnuť problematiku celého školstva, teda aj jeho nižších stupňov, tak nemôže ani učiteľ gymnázia obsiahnuť napríklad celé stredné školstvo, ktoré okrem gymnázií zahŕňa aj stredné odborné školy, do ktorých sú dnes zahrnuté aj bývalé učilištia. A, samozrejme, platí to aj opačne. Každá z týchto škôl má svoje špecifické zameranie a konkrétny cieľ. Preto je nemožné ani v oblasti všeobecného vzdelávania nastavovať všetkým rovnaký meter. Ale toto by už bolo na ďalšiu úvahu. Možno neskôr. V každom prípade bol aj samotný priebeh reformy ako-takej pre mňa ako učiteľku skôr demotivujúci.

Učiteľ však opäť preukázal svoju holubičiu povahu. Na školeniach si síce pofrflal, napokon však sklonil hlavu a rozhodol sa zvládnuť aj nemožné. A aj zvládol. Takíto sme my učitelia.

Platy

Od určitého termínu sa zaviedol kreditový systém. Učitelia, ktorí absolvovali rôzne vzdelávacie aktivity ešte pred ním, mali smolu. Do kariérneho rastu sa im to nezapočítalo. A tak sa niektorí premenili na „naháňačov" kreditov, aby sa im po dosiahnutí potrebného počtu o niečo zvýšil plat "až" na sedem rokov.

Nedávno som sa na http://www.nso.sk/clenstvo/78-sample-category/94-novela-317.html okrem iného dočítala, že „...kredity nazbierané do 31.12.2012 platia 7 rokov, kým kredity nazbierané od 1.1.2013 majú neobmedzenú platnosť.....pokiaľ sa nič nezmení." Ďalší chaos, alebo , čo sa vlečie, neutečie?

Viete si však v dnešnej dobe predstaviť nejakú profesiu, kde by sa dalo bez celoživotného vzdelávania existovať? Asi ťažko. Veda a technika napreduje obrovským tempom, a či chceme alebo nie, musíme s ňou držať krok, a to nielen kvôli kreditom. Preto sa pýtam: Komu má kreditový systém pomôcť? Učiteľom, ktorí sa musia vzdelávať aj bez neho, alebo inštitúciám, ktoré vzdelávanie poskytujú?

Naše školstvo má ešte veľa boľačiek. Jednou z nich je aj už spomínaný nedocenený status učiteľa. Napriek tomu si myslím, že na túto boľačku liek existuje. A dokonca je voľne "predajný". Je to úcta k sebe samému. Je to uvedomenie si vlastných hodnôt. Jednoducho povedané: ak chceme, aby si nás vážili ostatní, musíme si začať vážiť sami seba. Prečo to píšem? Nechcem si totiž predstavovať učiteľa, ktorý si raz, keď odíde do zaslúženého dôchodku, nebude môcť povedať, že jeho úsilie nebolo zbytočné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?