Nie je všetko zlato, čo sa blyští

Autor: Marta Galbáčová | 14.8.2012 o 1:35 | (upravené 14.8.2012 o 2:07) Karma článku: 22,58 | Prečítané:  607x

Umelecká literatúra  dotvára faktografiu doby. Prináša jej obraz, ktorý pomocou autorovho vyrozprávania umožňuje život v nej vnímať aj z tej človečenskej  stránky. Kdesi som počula, že poznanie histórie  je dôležité, lebo keď ju človek  nepozná, zopakuje jej chyby.   Dnes na začiatku tretieho tisícročia som mala dojem, že sa história opakuje.  

Stretla som  sympatickú mladú ženu. Prechádzala sa so svojím asi desaťročným synom. Dávno som ju nevidela, takže som bola zvedavá, ako sa jej darí. Vedela som o nej, že ešte pred piatimi rokmi zúfalo hľadala prácu. Bola nešťastná, lebo sa o deti, z ktorých staršie dve už boli školopovinné,  musela starať sama. Poznáte to: nájomné, réžie, strava, škola, krúžky, oblečenie... a prácu nie a nie zohnať.   

Na moju otázku, ako sa má a čo robí, mi odpovedala, že už štvrtý rok pracuje v Rakúsku. Hm, uznanlivo som prikývla a pochválila jej šikovnosť.  Prácu v zahraničí som väčšinou vnímala ako istú výhodu najmä pre mladých, ktorých láka  nielen vidina lepšieho zárobku, ale aj nové skúsenosti a zdokonaľovanie sa  v jazyku. Veď nejeden Slovák sa v cudzom svete uchytil a ostal tam aj žiť. Akosi som si neuvedomovala, že za prácou do zahraničia sa neodchádza len dobrovoľne, ale aj "nasilu". 

A vtedy sa rozhovorila. Porozprávala mi o najhorších chvíľach svojho života, keď ju beznádej zamestnať sa tu prinútila hľadať si prácu v susednom Rakúsku.  Spočiatku robila tie najťažšie práce za síce "slušný" plat, ale keď si uvedomíme, že Rakúšan by tú istú prácu za takú plácu nerobil,  sa  plat videl slušným len nám.    Ťažko zadržiavala slzy, keď hovorila o synovi, ktorý  ju zakaždým, keď odchádzala, pevne držal  a plakal, prosiac, aby zostala.   Päť dní v týždni bez detí, ktoré ju potrebovali ako soľ. Päť dní v týždni už celé štyri roky, aj keď vedela, že sú v dobrých rukách a je o ne postarané.    Je smutné,  že podobný údel nesie nejedna matka či otec.  U mužov  ako  živiteľov rodín sa to berie akosi prirodzene, hoci, tiež mi to pripomína dávno zašlé časy. Príbeh inej ženy  matky,  ktorá sa preto, aby vyriešila životnú situáciu svojej rodiny,  starala o stovky kilometrov ďalej  o  cudzie deti, mi nevdojak pripomenul jednu z Tajovského poviedok.

Ako som ju počúvala, uvedomovala som si, že to v tejto našej spoločnosti akosi škrípe.  Áno, je dobré, že máme možnosť  pracovať v zahraničí, ale len ak to chceme, a nie musíme.  

Žijeme na začiatku tretieho tisícročia a  príbehy, napríklad aj z Tajovského poviedok, by už mali byť len povinným čítaním. Možno aj preto, aby sme poznali svoju históriu a chyby z nej viac neopakovali.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?