Ako si (ne)pokaziť radosť z pomoci blížnemu

Autor: Marta Galbáčová | 24.7.2012 o 18:14 | (upravené 24.7.2012 o 18:53) Karma článku: 17,24 | Prečítané:  965x

S radosťou prispievam do zbierok,  ktorých  účel či adresát je  čitateľný a jasný.  Priznám sa, že tento názor, alebo nazvime to  skôr opatrnosť?  zachovávam len posledné roky. Predtým mi stačilo počuť informáciu o niečom alebo o niekom, kto je v núdzi a bez váhania som  pomohla, ako som vedela, hoci neskôr vysvitlo, že nie každá tzv. zbierka mala čisté pozadie. V poslednom čase som sa však najmä v okolí väčších nákupných centier neraz stretla s ľuďmi, ktorí žiadali  o peňažnú pomoc.  Aj keď  nedokážem  posúdiť, do akej miery sú ich osudy, ktoré ich privádzajú k takémuto spôsobu obživy, strastiplné, je mi ich ľúto. Posledná skúsenosť ma však doslova šokovala.  

Stalo sa to pred jedným z menších supermarketov. V ten deň som mala naponáhlo.  Čakalo ma množstvo úloh v práci a  tešila som sa na popoludnie, keď som mala strážiť vnučku. Zastavila som sa teda v obchode, aby som kúpila nejaké jogurty a dve makovky.  Keďže som nemala pri sebe tašku, odtlačila som nákupný vozík až  k autu. Skôr ako som stihla nakúpený tovar preložiť do otvoreného kufra, pocítila som, že za mnou niekto stojí.  Muž, ktorý mi pripadal, že  sa chystá do kufra rovno naskočiť, ma ani  nenechal spamätať sa z prekvapenia. Vychrlil svoju žiadosť tónom, „akoby sme spolu kravy  pásli“.  Vraj potrebuje peniaze, lebo  ho práve pustili z nemocnice a je strašne hladný.   Nejakú chvíľu som sa nezmohla na slovo a v mysli sa mi začalo prelínať niekoľko scenárov naraz: Muž síce nevyzeral, že by bol chorý , ale to ešte neznamená, že  aj nie je. Jeho oblečenie či celkový zjav tiež nenasvedčovali tomu, že by bol v núdzi. Pomyslela som si, že zdanie môže klamať a môže mať napríklad  cukrovku. Zároveň sa mi  z nejakého ďalšieho poschodia môjho vedomia vynoril apel, že ak ťa niekto žiada o jedlo, neodmietni.  Bila sa vo mne  nevôľa z nedostatku pokory a slušnosti  dotyčného muža s pocitom potreby pomôcť blížnemu. Zmohla som sa na otázku,  prečo nemá na jedlo peniaze. Odvetil mi, že mi to už raz predsa povedal, že ho práve pustili z nemocnice, a peniaze mu ešte neposlali.  Nuž zvláštna odpoveď, ale skúmať ďalšie podrobnosti som nemala záujem ani  čas.

Siahla som teda po dvoch jogurtoch a dvoch makovkách zabalených v mikroténovom vrecku. Podala som mu ich so slovami, že aspoň toto mu trochu   zaženie hlad.    Na ponúkané jedlo sa ani len nepozrel. Rozhadzujúc rukami ma zaplavil výčitkami:  vraj čo si ja myslím, on jogurty nemá rád..., on také .... jesť nebude...   Ani neviem ako som zatresla  kufor auta, nastúpila som a naštartovala. Ešte dlho som sa v ten deň  z tohto zážitku spamätávala.

Keď som mojej vnučke naservírovala  olovrant  - jogurt a jej obľúbenú makovku, očká jej zažiarili šťastím. Ďakujem, babinka, povedala moja malá Laura a s chuťou sa pustila do jedenia. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?