Predstavte si, že ste odborníkom vo svojom fachu, máte vysokoškolské vzdelanie, ktoré ste si pravidelne dopĺňali rôznymi stážami či kurzami v zahraničí, čím ste preklenuli aj jazykové bariéry. Máte niekoľkoročné cenné odborné skúsenosti a za sebou pracovné úspechy, veď máte už po päťdesiatke. Predstavte si, že vám zrušia pracovnú pozíciu či firmu, v ktorej ste roky svedomite pracovali. Čo urobíte? Poviete si, že dnešná doba prináša aj takéto situácie a naivne si pomyslíte, že kvality, ktorými disponujete, vás iste nenechajú napospas osudu.
Virtuálne listujete vo všetkých rubrikách ponúkajúcich zamestnanie. Nájdete ich niekoľko a hneď je vám ľahšie na duši. Veď požadované vzdelanie i odbornú prax spĺňate. Vo svojom odbore ste sa poctivo vypracovali od nižších pozícií až na vyššie.
Starostlivo si teda vypracujete pracovný životopis a napíšete motivačné listy, ktoré denne rozosielate na adresy inzerujúcich spoločností. Trpezlivo čakáte na odpovede, ktoré akosi neprichádzajú. Vždy s novou nádejou, že si niekto všimne vaše kvality, neúnavne zapĺňate databázy finančných inštitúcií, či personálnych agentúr.
Po niekoľkých týždňoch sa konečne dočkáte prvej odpovede. V mejle, v ktorom oslovujú anonymnú paniu i pána súčasne, vám oznámia, že vybrali jazykovo zdatnejšieho kandidáta. Môže byť, ale ako to zistili, nechápete, keďže vaše jazykové znalosti si nik nepreveril.
V nádeji, že si vás vyberú na niektorú z pozícií, ktoré sú pre vás ako ušité, veď skúsenosti, ktorými disponujete, by boli pre potenciálneho zamestnávateľa obrovským prínosom, čo musí vidieť aj slepý, dočkáte sa odpovedí typu, že vám s poľutovaním oznamujú, že vás ani len nezaradili do užšieho výberu kandidátov na výberové konanie.
Nevzdávate sa a ďalej reagujete na každú pracovnú ponuku, ktorej požiadavky spĺňate, a dúfate, že potenciálny zamestnávateľ sa o tom aspoň pokúsi presvedčiť a pozve vás na pracovný pohovor. Aj keď ste v minulosti pracovali väčšinou v manažérskych pozíciách, s úprimným záujmom a bez nátlaku sa uchádzate aj o nižšie pracovné zaradenia. A dočkáte sa odpovedí: „Pozícia, o ktorú ste mali záujem , by nebola pre Vás dostačujúco motivujúca ... v porovnaní s Vašimi predchádzajúcimi pracovnými skúsenosťami.“ Zisťujete, že ďalšie vzdelávanie, či vyššie pozície, ktoré ste zastávali, vás v tomto prípade na celej čiare diskriminovali.
Opäť sa však nevzdávate, veď pracovať chcete, a prepracujete si svoj životopis. Vynecháte údaje o ďalšom vzdelávaní a radšej neuvediete zodpovednosti a pracovné úspechy. Svojmu potenciálnemu zamestnávateľovi sa predstavíte „len“ ako vysokoškolsky vzdelaný uchádzač s viacročnou praxou. Údaj, kedy ste absolvovali vysokú školu, však uviesť musíte, a tak vám do zbierky „neodpovedí“ a odpovedí pribudne ďalší variant: „Na inzerovanú pracovnú pozíciu sme vybrali vhodnejšieho kandidáta.“
A tak sa nie vlastnou vinou nezamestnaný, ktorý je síce odborníkom vo svojom fachu, ale nemá známosti na tých správnych miestach, ocitne v diskriminácii naraz z troch dôvodov:
1. Je „prevzdelaný“.
2. V minulosti úspešne pôsobil na vyšších pracovných pozíciách.
3. Vek - má už po päťdesiatke.
P.S.
Kladiem si otázku, ktorý z uvedených troch bodov najviac ovplyvnil kompetentných v neprospech uchádzača o zamestnanie, a prečo sa aspoň ďalšie dva nemohli zohľadniť ako poľahčujúca okolnosť.
